M E N U

Úvodná stránka

Späť


Konverzný kurz eura:

1 € =30,1260 Sk



E-mail:

 

Vytvorené:

jún 2006

 

Most recent revision :

26.5.2011 15:03

 

Na Orave dobre, na Orave zdravo - alebo obzretie sa za históriou verejného zdravotníctva v podmienkach Oravy

Spádovým územím RÚVZ so sídlom v D. Kubíne sú okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, ktorých rozloha spolu je 1660 km2 a v 63 obciach žije spolu 132 427 obyvateľov. Vzdialenosť od krajského mesta Žilina je cca 60 km a vzdialenosť niektorých obcí od okresného mesta Dolný Kubín je 59 km. Populácia regiónu je charakteristická vysokými hodnotami natality a prirodzeného prírastku obyvateľov. Všetky okresy majú nadpriemernú nezamestnanosť a vzhľadom na súčasný vývoj nie je možné očakávať výraznejšie zlepšovanie stavu. Index starnutia dosahuje hodnoty okolo 60. RÚVZ so sídlom v D. Kubíne eviduje 4087 prevádzok. V príčinách úmrtnosti dominujú choroby obehovej sústavy s podielom 54,5 %, nasledujú nádorové ochorenia s 22,3 %, na 3. mieste sú poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin s 5,9 %. Pitnou vodou z verejných vodovodov je zásobovaných 84,43 %, odkanalizovanie obyvateľstva do ČOV je 39,2 %. Spádové územie RÚVZ patrí medzi pohraničné oblasti, s nepriaznivou epizootologickou situáciou a vysokým výskytom zoonóz (besnota, dermatofytózy), častou migráciou obyvateľov za prácou mimo regiónu s nárastom importovaných ochorení, zhoršujúcimi sa sociálno-ekonomickými podmienkami obyvateľov (svrab, TBC). V obciach sú nevyhovujúce komunálno-hygienické podmienky, čo má vplyv na zvýšený počet nákaz prenášaných vodou. Taktiež narastá počet alimentárnych ochorení, predovšetkým salmonelózy, kampylobakteriálnej enteritídy v súvislosti s rozšírením domácich chovov hydiny, ovčiarstvom, ale i dovozom epidemiologicky rizikových požívatín z Poľskej republiky. Región je významný svojimi rekreačnými oblasťami a centrami turistického ruchu – Roháče, Zuberec, Habovka, Kubínska hoľa, Lučivná, Oravská priehrada, Oravice, Zázrivá, Slaná voda, Vasiľovská hoľa a pod., čo však nesie so sebou aj nárast alimentárnych a respiračných nákaz. Územie regiónu je charakteristické rurálnym výskytom Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby.

Bohatá história verejného zdravotníctva, vtedy „hygienickej služby“ začala i na Orave v pomerne zložitých podmienkach v roku 1952 vznikom okresných hygienicko-epidemiologických staníc (OHES, neskôr OHS) na báze pobočiek štátneho zdravotného ústavu. MUDr. Zdenek Janů, dlhoročný bývalý riaditeľ OHS a okresný hygienik v Dolnom Kubíne a určitú dobu i riaditeľ OÚNZ Dolný Kubín si na tieto začiatky spomína takto:

„Po vydaní zákona č. 4/52 boli zriadené pracoviská hygienickej služby i na Orave vo vtedajších okresoch Dolný Kubín, Trstená a Námestovo. Spočiatku sa jednalo o malé úväzky, či nadúväzky lekárov z LPS, pracoviskami boli ich ambulancie a vypomáhali príslušní strední zdravotnícki pracovníci. Za tejto situácie neprekvapuje, že v tej dobe rozhodnutia spracúvali a podpisovali podľa dokumentov, s ktorými som sa stretával, krajskí hygienici. Pre ilustráciu: v Námestove mal Dr. Ammer 16 úväzkov, z toho jeden v hygiene, po ňom Dr. Souček, ktorý asi po roku odišiel do Žiliny ako urológ. Od roku 1958 nastúpil absolvent LFH UK MUDr. Vladimír Hrianka. Podľa mojich vedomostí v Námestove boli dvaja dezinfektori – Michal Totin, František Rentka, šofér Diko, SZP Ratulovská, asi dva roky AHS Michal Šimurda, neskôr odišiel do školstva. V Trstenej úväzky v hygienickej službe mali riaditelia OÚNZ Dr. Zedníček asi do roku 1953 a Dr. Ondrej Kuzma, SZP Mária Fedorová, Juraj Sabo - sanitár, Ján Gembala - šofér. Asi do roku 1959 Dr. Karel Dvořák sekundár na internom odd., SZP Mária Fedorová, Ján Koleják - dezinfektor a pani Pániková doškolená krátkodobo na KHS. V roku 1955 mali mať lekári v hygiene polovičné úväzky, boli im pridelené dve miestnosti v každom bývalom okrese a traja pracovníci, z toho SZP, administratívna sila a dezinfektor bez ukončeného stredoškolského vzdelania. Pracovná problematika sa stala širšou najmä v oblasti epidemiológie, kde boli vykonávané šetrenia v ohniskách nákazy a uplatňované represívne opatrenia. Organizované očkovanie proti záškrtu bolo rozšírené i na tetanus a čierny kašeľ, kde bola úmrtnosť pred očkovaním podľa údajov okresného pediatra takmer 27 % z celkového počtu narodených detí. Pritom sa často narážalo na nepochopenie rodičov, čo sa odrazilo v nedostatočnej preočkovanosti detí - len 50 – 65 % z počtu podliehajúcich očkovaniu. Postupne s prílevom pracovníkov sa diferencovala i práca v ostatných terénnych oddeleniach – hygiene komunálnej, hygiene detí a dorastu, hygiene výživy i hygiene práce. Previerky sa začali vykonávať plánovane. Nedostatok odbornej erudície lekárov i pracovníkov v hygiene a epidemiológii a nízke úväzky však v značnej miere zapríčinili nízku efektivitu činnosti. Od roku 1959 nastúpil v Trstenej najprv na pol úväzku, od roku 1960 na plný úväzok MUDr. Štefan Hunčaga, absolovent LF UK Bratislava. V D. Kubíne viem len o Dr. Špačkovi, ktorý mal 1/2 úväzku a asi od r. 1959 nastúpila na plný úväzok absoloventka LFH UK Praha MUDr. Libuša Kvorková. Po reorganizácii v roku 1960 bol vytvorený jeden okres, 3 okresy boli zlúčené, sídlom bola Trstená. Okresnou hygieničkou bola ustanovená Dr. Kvorková, po jej odchode do zahraničia bol funkciou poverený Dr. Hrianka. Dočasne vypomáhal Dr. Kaupa z KHS Banská Bystrica, po nástupe MUDr. Zdenka Janů v roku 1964 a neskôr Dr. Zúbrika sa situácia výrazne zlepšila tak, že bolo možné začať s cieľavedomou činnosťou oddelení vedených erudovanými lekármi.

Počas neprítomnosti Dr. Hrianku bol poverený zastupovaním Dr. Janů, rovnako ako po návrate Dr. Kvorkovej a odchode Dr. Hrianku.V Trstenej bolo zriadené mikrobiologické odd. vedené RNDr. Milošom Pavlíkom. V roku 1968 sa OHS presťahovala do Dolného Kubína, najprv do priestorov bývalej vojenskej správy, neskôr do budovy ONV a konečne v apríli 1972 do účelovej budovy v priestoroch budovanej novej nemocnice. Od 1. 1. 1971 som bol menovaný riaditeľom NsP D. Kubín a na hygiene práce som mal časť úväzku. Po menovaní riaditeľom OÚNZ v roku 1973 moja činnosť v hygienickej službe prechodne skončila. Z funkcie riaditeľa OÚNZ som na vlastnú žiadosť odišiel koncom r. 1979 pre opakované nezhody s tajomníkom OV KSS pre priemysel. Zrejme som ho nepotešil, keď som prechodne krátkodobo vykonával funkciu riaditeľa OÚNZ a okresného hygienika a žiadal ma o súhlas so zrušením výstavby opornej a protihlukovej betónovej bariéry pod novou nemocnicou, čím sa malo ušetriť 6, či 8 miliónov korún, zrejme na iný zámer. Nemohol som mu vyhovieť z pochopiteľných dôvodov. O tom, že mi hygiena nezišla z mysle ani počas činnosti v OÚNZ svedčí to, že moja práca k atestácii z organizácie a riadenia zdravotníctva bola z oblasti hygieny práce. Od roku 1979 do roku 1990 som vykonával funkciu riaditeľa OHS v Dolnom Kubíne a okresného hygienika. Z tohoto obdobia za najväčší dosiahnutý úspech hygienickej služby na Orave považujem vybudovanie odprášenia pecí v OFZ Istebné a Široká, i keď nie vždy boli naše opatrenia nadriadenými orgánmi správne pochopené. Návrh na zastavenie prevádzky pecí č. 25 a 26 som musel po patričnej búrke obhájiť u najvyššieho straníckeho okresného činiteľa, kde som bol preto bezodkladne privolaný, a nechválili ma tam neskôr ani za moju kritiku okresnej mliečnej ligy, aj keď bola plne opodstatnená, nesúhlasil som so založením ovocinárskych sadov v blízkosti jedného zo závodov OFZ, aj keď to vedúci tajomník, ako mi povedal, osobne sľúbil. Čo sa týka vybudovania a uvedenia do prevádzky odprašovacích jednotiek v OFZ Široká v roku 1984 a v OFZ Istebné v roku 1985, čím sa podstatne zlepšila čistota ovzdušia v celej oblasti musím konštatovať, že cesta k nemu nebola vôbec jednoduchá. Koncom roku 1979 alebo začiatkom roku 1980 som si ako člen komisie ONV pre životné prostredie vypočul správu námestníka OFZ Ing. Kubinu o situácii v odprašovaní niektorých prevádzok OFZ. Na vec som mal podstatne iné názory, v zásade zhodné s vedením štátnej inšpekcie ochrany ovzdušia v Banskej Bystrici. To ma viedlo k vydaniu návrhu okresného hygienika na zastavenie prevádzky pecí č. 25 a 26, čo ONV odbor zdravotníctva akceptoval, rozhodnutie vydal, ale bez možnosti odvolania. Samozrejme to nebola výroba praclíkov, aby sa výroba bezodkladne zastavila. Stredoslovenský KNV toto rozhodnutie ONV - odboru zdravotníctva zrušil a nové rozhodnutie podľa nášho pôvodného návrhu ONV - OZ znova vydal. Pri jednaní v Prahe na generálnom riaditeľstve hutníctva železa bolo zástupcom OFZ povedané, že peniaze už na toto odprášenie dostali, bolo realizované z dodávok CEAG Dortmund a vlastnými tuzemskými dodávateľmi, ale nebolo nikdy funkčné - CEAG odmietol garantovať účinnosť, ak zariadenie nedodá kompletne. Po čase záhadne zhorela časť elektrickej výstroje a podľa názoru OFZ to bol dôvod na demontáž a likvidáciu aj strojného zariadenia. Pri predmetnom jednaní som jednoznačne prehlásil, že budem trvať na splnení rozhodnutia a výsledok bol, že OFZ dostali znova peniaze a nové suché odprášenie s viac ako 99 % účinnosťou, ktoré vyrobilo vtedy tuzemské Milevsko. Odprašovacie zariadenia nakoniec otváral vtedajší predseda vlády SSR, oravský rodák Peter Colotka.

Dovolím si ešte pár spomienok na niektorých spolupracovníkov. Zo starších si rád spomínam na pána Rentku, ktorý roky v zime, lete zvládal BHD v komunálnej hygiene na skútri, z ktorého raz aj veľmi nepríjemne spadol. Zachránila ho prilba, ktorú vždy nosil a ktorá bola poriadne dobitá. Na Marienku Fedorovú v Trstenej, vždy usmiatu, ktorá viedla naše "dovolencie" a pre mňa nezabudnuteľnou postavou bol pán Totin so svojským prístupom v teréne, čo som mohol sledovať na vlastné oči, napríklad pri likvidácii epidémie infekčnej hepatitídy typu A v Kline, ktorá bola značného rozsahu, samozrejme ako ináč - za dlhodobejšej neprítomnosti Dr. Hunčagu, ktorého som opakovane zastupoval. Dr. Štefan Hunčaga bol nepochybne svojou osobitosťou nezabudnuteľný, jeho termín "smejúca sa krava", alebo došetrenie prenosu týfu z fekálie na koľajniciach, čo na naše prekvapenie akceptoval i mimoriadne skúsený krajský epidemiológ Dr. Roda, by mali patriť do análov hygienickej služby ako takej. Rád spomínam aj na naše spoločné turistické výlety, často i vyslovene tematické, ktoré pomáhali bližšie poznávať aj prostredie, o ktoré sme sa, myslím, zodpovedne starali.“

Toľko zo spomienok MUDr. Zdenka Janů, ktorý bol pre mnohých mladších pracovníkov terajšieho Regionálneho úradu verejného zdravotníctva učiteľom a v odbornej erudícii, zanietení a určitej „štábnej kultúre“ i vzorom. Pôvodom bol síce českej národnosti, vyrastal však v Ružomberku a potrpel si na bezchybný slovenský pravopis a úpravu písomností. Po udalostiach „zamatovej revolúcie“ odišiel v roku 1990 z funkcie riaditeľa OHS i okresného hygienika a venoval sa zdravotnej výchove.

V rokoch 1990 až 1991 vykonávala funkciu poverenej riaditeľky OHS MUDr. Veronika Kapániková. Vo vypísanom konkurze sa prihlásil jediný záujemca MUDr. Pavol Slezák, vtedajší riaditeľ OHS Bardejov, konkurz síce vyhral, avšak z rodinných dôvodov nakoniec do funkcie v Dolnom Kubíne nenastúpil. Po opakovanom konkurze vo februári roku 1991 bol za riaditeľa vymenovaný MUDr. Jozef Kereškéni, od 1. 7. 1991 po dekompozícii OÚNZ sa stal aj riaditeľom transformovaného Ústavu hygieny a epidemiológie (ÚHE) a po zmene zriaďovacej listiny od 1. 1. 1995 aj Štátneho zdravotného ústavu (ŠZÚ). Orgánmi štátnej správy na úseku hygieny a epidemiológie v týchto rokoch boli od 1. 7. 1991 do 1. 1. 1995 MUDr. Peter Oravec ako štátny obvodný lekár s pôsobnosťou pre celú Oravu a od 1. 1. 1995 MUDr. Jozef Kereškéni ako štátny obvodný hygienik, taktiež pre celú Oravu, a to ako úväzkoví zamestnanci Obvodného úradu v Dolnom Kubíne. Po zmene územného členenia SR v roku 1996 a vzniku nových okresov Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín vykonával na všetkých troch okresných úradoch na úväzky funkciu štátneho okresného hygienika MUDr. Jozef Kereškéni. Pre zaneprázdnenosť ho na jar roku 1998 v Tvrdošíne vystriedala MUDr. Katarína Ranostajová a v Námestove MUDr. Peter Oravec, všetci traja sú absolventi Lekárskej fakulty hygienickej Univerzity Karlovej v Prahe. Dňa 1. 1. 2004 na báze ŠZÚ vznikol Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Dolnom Kubíne, jeho riaditeľom, resp. regionálnym hygienikom až doteraz je MUDr. Jozef Kereškéni, MPH. V roku 1991 vznikol ako samostatný úsek vtedajšieho ÚHE úsek hospodársko-technických činností, ktorý zabezpečuje činnosť organizácie jednotlivých oddelení. Do roku 1996 bol námestníkom riaditeľa pre HTČ Ing. Márius Lipka, odvtedy až doteraz túto funkciu vykonáva Ing. Zuzana Váňová, MPH.

Určite by si zaslúžili spomenúť aj ďalší pracovníci, najmä stredoškoláci, všetkých však pre nedostatok miesta nie je uviesť možné. Za všetkých aspoň vedúce SZP – Margita Koklesová, Jana Weiserová, Soňa Petríková, Mária Lesáková a až do zrušenia tejto funkcie Mária Jadrňáková.

.