Autizmus spojený s herpesvírusovou infekciou v tehotenstve

Vo februári 2017 bola publikovaná práca, v ktorej autori snažili dokázať vzťah medzi niektorými infekciami v tehotenstve a poruchami autistického spektra  (AS) u detí (Mahic, 2017). Všeobecne platí, že infekcie počas tehotenstva býva spojená s rizikom porúch vývoja nervového systému, vrátane ASD. V dôsledku tohto môže dôjsť k nákaze plodu, zápalu placenty a materské cytokíny alebo protilátky môžu prestúpiť placentou.

Autori do svojej štúdie zahrnuli nielen matky, ale aj otcov a ich detí v Nórsku z rokoch 1999-2008. pomocou vstupného dotazníku, národného registru pacientov bolo identifikovaných 422 matiek, ich detí bolo s ASD a ďalších 464 matiek bolo vybratých ako kontrolná skupina (t.j. s deťmi bez ASD). Z rizikových infekcii sa autori zamerali na 5 patogénov- toxoplazmóza, rubeola, cytomegalovírus, herpes vírus 1 a 2 (HSV1, HSV2). Tieto patogény sú považované za riziko potratu alebo poškodenia novorodenca.  K analýze asociácii boli stanovené protilátky IgG špecifické voči danému ochoreniu vo vzorkách zaslaných okolo 18. týždňa tehotenstva a po pôrode.

Prelomovým zistením bola skutočnosť, že matky ASD chlapcov mali významné vyššie hladiny voči HSV 2 približne polovice ako matky nepostihnutých chlapcov. Tento rozdiel sa neukázal vo vzorkách po pôrode. To potvrdzuje predpoklady, že rizikom pre plod sú skôr infekcie (HSV2)v rannom než neskoršom období tehotenstva (tretí trimester). Práv relatívne vysoké hladiny anti-HSV2 protilátok asi v polovice druhého trimestru zvyšovalo riziko ASD vývoja u chlapcov až 2,1x (P=0,03), vyjadrenie pomer šance.

Aj keď s podobná súvislosť nepotvrdila pre ostatné 4 skúmané infekcie, neznamená to, že by mali byť v ďalšom výskume vylúčené. Hoci vysoké hladiny anti-HSV2 protilátok v polovice druhého trimestra signalizujú existenciu nedávnej infekcie, len 12% vysoko séropozitívnych matiek uviedlo, že malo HSV lézie buď pred tehotenstvom alebo počas prvého trimestru. Znamená to, že u väčšine týchto matiek došlo k aktivácii HSV2 bez príznakov. Toto vedie k predpokladu, že potenciálne každé bezpríznakové infekcie v prvom trimestri či bezprostredne pred otehotnením môže zvyšovať riziko AS vývoja u detí. Prečo bol zistení rozdiel medzi oboma pohlaviami, autori vysvetľujú relatívne nízkym počtom dievčat v štúdii. Tých bolo necelých 18%.

Obmedzenie celej práce bolo sledované zameraním len na infekcie, lebo chýba možnosť zhodnotiť imunitný systém matiek oboch skupín v polovice tehotenstva. Ten môže prispievať k eliminácii dopadu vývoja plodu a tak skresľovať súvislosť medzi infekciou v prvom trimestri a neskorším ASD vývojom u detí. Aj tak práca priniesla ďalšie poznanie, kde hľadať dôvody a príčiny vzniku ASD.

 

Zdroj: www.vakciny.net