Podľa údajov ECDC približne 10 miliónov osôb v krajinách EÚ si infikovaní chronickou hepatitídou typu B a C – väčšina z nich ani nevie o tejto diagnóze, keďže VHB a VHC má v mnohých prípadoch bezpríznakový priebeh (asymptomatická forma).
Vírus hepatitídy B (HBV) spôsobuje vírusový zápal pečene (sérová hepatitída). Infekcia sa nedostáva do tela cez zažívací trakt, ale najčastejšie podaním kontaminovaných krvných derivátov v zdravotníckych zariadeniach, prípadne kontaminovanými nástrojmi, injekčnými ihlami, kontaktom s krvácajúcou kožu alebo sliznicou infikovaného človeka. Riziko prenosu transfúziou krvi je po zavedení účinných metód kontroly darcov krvi dnes už minimálne. K infekcii môže dôjsť aj pohlavným stykom, prenosom z matky na dieťa počas pôrodu, drobnými poraneniami u holičov, pedikérov, pri tetovaní, atď. Infekcia sa môže preniesť aj inými telovými tekutinami infikovaného človeka. Medzi ohrozené skupiny osôb patria užívatelia drog podávaných do žily, osoby striedajúce sexuálnych partnerov, dialyzovaní pacienti a príjemcovia krvi, pacienti s dedičnou krvácavosťou (hemofília), pacienti po transplantácii, deti matiek s chronickou hepatitídou B, zdravotnícky personál, mentálne postihnuté osoby a pod.
Hepatitída typu C môže byť akútne (trvá menej ako 6 mesiacov), väčšinou však chronické zápalové ochorenie pečene, pri ktorom vírusová infekcia pretrváva viac ako 6 mesiacov. Vírus poškodzuje funkcie pečene a môže to vyústiť až do stvrdnutia – cirhózy alebo do rakoviny pečene. V Európe a v USA je považovaná za hlavnú príčinu rakoviny pečene a indikáciu na jej transplantáciu.
HCV infekcia sa prenáša infikovanou krvou a telesnými tekutinami, pohlavným stykom (netradičné sexuálne praktiky) s infikovaným partnerom, z matky na dieťa počas pôrodu (riziko prenosu je 5-15%), používaním spoločných ihiel intravenóznymi užívateľmi drog, tetovaním, piercingom, používaním spoločných zubných kefiek a žiletiek, poranením infikovaným ostrým predmetom. Spôsob prenosu je u 30 % prípadov neznámy.
K osobám so zvýšeným rizikom nákazy patria ľudia s vrodenou krvácavosťou (hemofíliou), pacienti po operáciách a matky po ťažkých pôrodoch s podanou transfúziou (predovšetkým v minulosti), darcovia a príjemcovia krvi pred rokom 1992, osoby po transplantácii orgánov alebo tkanív, dialyzovaní pacienti, zdravotnícki pracovníci, sexuálni partneri a rodinní príslušníci HCV pozitívnych osôb.
Riziko infekcie transfúziou krvi vo všetkých rozvinutých krajinách takmer nulové.
V niektorých rozvojových krajinách pri nedostatočnej úrovni dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych nástrojov a chýbajúcej alebo nekvalitnej laboratórnej diagnostiky je zvýšené riziko získania infekcie krvnou transfúziou, zubno-lekárskymi výkonmi a akupunktúrou.
Zdroj:
www.hpl.sk